Dve dvadsaťpať,
nemôžem spať.
Stávam sa štatistikou.
Pred písomkou s matikou.
Chcem žiť,
jesť, dýchať, piť!
Stále bližšie k jadru,
staviam sa do radu.
Svetlo z obchodu,
vo fľašiach majú vodu.
Svetlom cez vodu a na chodník.
Na cestu pribitý koník.
Docválal pred tým ako začal závodiť.
Spoločnosť sa rozhodla ho zahodiť.
Šialené stáva sa reálnym,
a stále som menej normálnym.
Je to ako kniha ktorú nechcete čítať.
A predsa ju nemôžete len tak nechať.
Preskočiť kapitolu v strede a pozrieť na koniec.
V kresťanskej krajine kde počuť zvoniec.
Bez pamäte na mená a dátumy.
Pozerám do tváre mátohy.
Som príšerou, tým koňom, alebo len okoloidúci?
V hlave mi hniezdia votrelci...
Tak ako aj tým dvom.
Príde zlom.
V meste som len tvor.
Na festivale potvor.
Krivdím vám a krivdím sebe.
Úprimný len k tebe.
V pojme bez času s bytosťou,
medzi minulosťou a budúcnosťou.
Keď nie sú otázky a nie sú viny.
Kedy je len reč a sú len činy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára