zdochlina

rebrá

nozdry

červy

drozdy

hniloba

sliz

všetko to zlíž

mäso hnije a opadáva z kostí

kráčame lesom ktorý sa nám przní

svet stráca hranice

tak ako ty

tak ako ja

tak aj text

           opadáva

zrazu

kostrč

v strede stropu

prizerá sa nečinne

na potupu

rozdeľuje naše cesty

nevadí mi to

ani tebe

je to

tak

príde:

svetlo

voda

mráz

teplo

tma

a

aj keď ju lopatou dám preč

zostane smrad

aj fľak

dokonca pocit

ktorý by nemal mať

jama

ventilátor hučí

disk sa točí

svetlá svietia

znova sa cítiť ako dieťa

polygóny hýbu pixelmi

obrazovka tmavne miestami

nežijeme dobrodužstvá

len riadime príbehov množstvá

je mi z nás na nič

z celej tej prekiatej skupiny

všetci nás považujú za nič

a aj tak nebudem iný

práve som zomrel

čakám na znovuzrodenie

celý dom so mnou zhorel

nový živor oznamuje zvonenie

už sa necítim tak skvelo

stratil som body

dostávam nové telo

neviem skadiaľ mi pribúdajú škody

vypínam a končím

na dnes stačilo

problém je v tom, že keď skočím

stlačím nesprávne tlačidlo