streda 18. septembra 2013

Hviezdna noc

 Za oknom bola tma. V meste práve zhasli všetky plynové lampy a len v jeho izbe sa mihotalo svetlo lampáša. Písal na papier guľôčkovým perom. V skutku vynález modernej doby. Zavrel ho a opatrne položil jeho keramickú formu na stôl. Nevedel ani ako v skutočnosti to pero funguje, bolo to jeho prvé a bolo príliš drahé na to aby sa prinútil ho rozobrať.


K tomu to ešte aj bol dar od jeho sľúbenice. Bol to už mesiac čo mal Marianu pred očami. Každý deň, každú noc, večer a aj ráno. Jej čierne vlasy, bledú pokožku a modré oči. Ako sa bezvládne hompáľajú na vetve stromu v jej záhrade. Mala na sebe tie biele šaty čo jej daroval pri návrate z vojny a biely korzet po babke. Presne to čo mala na sebe dňa keď sa prvý krát milovali. Pod jej nohami ležala na zemi stolička. Ako k nej pribehol a v márnom pokuse o záchranu ju inštinktívne zdrapil... Sa jej vyhodila sánka, zaklonila hlava a jej mŕtvola sa mu zosunula k nohám... Nechávajúc len človeka a slučku v úplnom šoku.


Dnes bol znova nov, znova ani mráčka a iba hviezdy svietili nad dosahom ľudí. Andrej vytiahol zo zásuvky revolver francúzskej výroby. Zhasol lampáš a priložil si ho ku kolenu. Túžil cítiť bolesť. Mariana nenechala za sebou žiadny odkaz. Jej posledný dopis bol iba o tom, že kedy ju má prísť navštíviť... Od kňaza sa pred tým ako ju odmietol pochovať dozvedel, že trpela zvláštnymi depresiami od kedy jej museli domov volať lekára. Lekár Andrejovi potom povedal všetko o potrate. Ten sa udial deň po tom ako odoslala list.


Andrejova ruka sa ani nepohla. Studená hlaveň čiernej pištole sa mu opierala o koleno. Chvíľu uvažoval o tom ako by to mal spraviť. Chladne a bez toho aby vôbec uvažoval ako sa danému aktu vyhnúť. Položil zbraň ešte na chvíľu na stôl.


Stiahol si obrúčku a nasadil ju na hlaveň revolveru. Poeticko-melodramatické a predsa bez slova. Ak ju má ešte niekedy stretnúť, mal by ísť do pekla. Trpieť sa neoplatí aj keď teraz po inom netúžil... Ešte by to zhodili na poruchu zbrane. Je iba jediný spôsob ako na to.



Priložil si hlaveň na koreň nosa a potichu povedal sám pre seba: „Pane Bože, stoj pri mne.“ Dorovnal mieridlá podľa svojho nosa. Potiahol spúšť. Vymaľoval so svojím mozgom steny a zobudil susedov.

pondelok 9. septembra 2013

Mortis

Prichádza koniec tohto sveta
aj keď je ďaleko od konca leta.
Prišla smrť a vzala ďalších,
tento raz si vybrala z našich.

Všetci raz pominieme,
tak ako letná láska.
Na konci vždy zhynieme,
no srdce v tom procese praská.

Jediný pretrvá zápal v ľudskej duši.
Dávno potom čo hlas nepočujú uši,
stále držíme milých blízko k telu,
je to však ako objať zúrivú včelu.

Ublížiť sebe a aj tým druhým.
Všetko raz končí ako aj Rím,
túžiť byť spolu a hľadať s kým,

všetci tu pomrieme zmier sa s tým.

nedeľa 1. septembra 2013

Duša

Ľudia, kto z vás chce uchopiť svoju dušu?
Vziať ju medzi prsty ako kus chlebu?
Rozlomiť ju a vidieť ako sa trhá a popri tom vyteká ako vajce zo svojej škrupiny...
Ružový bielok lepiaci sa na prsty a v krvavom žĺtku,
ukrytá postava, ego a tvár samotného majiteľa...
pozrieť sa samému sebe do očí,
zobrať zbytky a prehltnúť ich.


Vediac svoje slabosti, nepoznať limit síl
a tak čeliť svetu...
Unavený padnúť na kolená a zosunúť sa na tvár....
Bez nádeje, bez toho aby sme čakali zázrak


No napriek osudu prísť na to,
že stačí žena ktorá vás chytí, pohladí a nechá vás zložiť si hlavu na jej kolená.
Nemusí ísť o nič iného než formalitu...

A predsa je ten moment pre vás spásou.

Biding of Isaac: Wrath of the Lamb

+ množstvo enemákov a itemov
+ random generated dungeon
+ náročnosť
+ možnosti kombinácií
+ inšpirácia Bibliou
+ tabletky majú vždy iný účinok

- málo hudby
- možnosť generácie ktorá neumožňuje hru prejsť

Malá hra s veľkým obsahom a veľkou mierou nechutností. Je to indie titul vyslovene pre chuťovkárov, pri ktorého hraní si asi neraz poviete, že tá Isacova mama mala pravdu, keď sa ho rozhodla na základe Božieho vnuknutia zabiť... Hlavne ak sa vám podarí tak zmutovať, že nebudete vedieť ani ako ste pôvodne vyzerali... Celkovo ide o dungeon crawler, ktorý preberá bojový štýl zo starých Zelda titulov a poriadne vám dá zabrať, pokým ho prejdete... A čo potom? No predsa ideme znova, do rozšírených levelov, odomykať postavy, alebo už len pre to, aby ste si užli ďalšiu náhodnú kombináciu power upov, alebo power downov.