4:08 27. 10. 2012

Kráčaš,

zostáva po tebe len dymová clona.

Tvoríš,

atramentové čmuhy ťahajúce sa vzduchom.

Dýchaš,

vodu v skupenstve pary.

Vidíš,

ako vo mne vrie túžba.

Trápiš,

moje myšlienky najrôznejšími obrazmi.

Hovoríš,

o veciach a pocitoch iluzívneho sveta.

Žiješ,

v krutej realite.

Kráčam,

bez stopy v cudzom tieni.

Tvorím,

nezmyselné vety na papieri.

Dýcham,

chemickú zlúčeninu nazývanú vzduch.

Vidím,

astrálne bytosti čo boli ľuďmi.

Trápim,

ťa otázkami.

Hovorím,

no škoda reči.

Žijem,

bez teba.

No obaja vieme,

že sa neviem rozprávať so ženami.

Nie len u doktora

Vstúpte, zhoďte kabát

a zvlečte si kožu,

zaveste ich na vešiak

a prejdite ďalej.

Nájdete stolicu a sadnete si.

Ak Vás páli odhalené mäso,

zdvihnite pravú ruku.

Viac, aby sme videli napäté šľachy.

Všetko bude v poriadku,

stačí len vydržať.

Otvoriť ústa a počkať na asistenta...

Hrdlo máte zdravé.

Ďakujeme za návštevu.

A prajeme pekný deň.

Vašu kožu si necháme,

tak ako aj tvár a občiansky.

Mazač spomienok

Som mazač spomienok.

K mojej práci netreba veľa.

Stačí mop, vysavač, kefa...

A niekoho bývalý byt.

Staré fotky, rodiny, lásky,

obrázky hrdinov,

alebo krásky,

lístky z futbalu, alebo koncertu.

Napravím stoličku,

čo sám som s jednou zlomil.

Zmyjem zo stola zaschnutý čaj.

A drhnem z plexiskla čerň.

Tu kedysi niekto žil.

Tam som býval aj ja.

Mám 21 a robím miesto druhým.

Stratená generácia vo víre vekov.

Keď váš úspech zoberú

a dajú iným,

čeluste veku začnú sa zatvárať,

a jediné čo môžete, je sa pozerať.

Svet zastáva...

Nie a nie sa pohnúť,

ako škvrna od medu

na koberci pod posteľou.

Ethernetový kábel,

zmotaný v zásuvke,

zodratý z izolácie neschopným idiotom

a všade lepiaca páska.

Ja skončím a prídu ďalší...

Po nich znova

a potom ešte,

nakoniec padnem bez dychu.

Bez spomienok,

bez úsmevu,

bez potešenia,

vymazaný.

Sen s parkom

 Stál som na okraji parku. Kľukatý chodník sa tiahol pomedzi stromy, po okraji pieskovej pláže a z diaľky bolo počuť krik detí z ihriska. Slnko svietilo pomedzi oblaky a aj napriek jeho pečeniu robil vietor deň dosť príjemným. Ľudia sedeli na tráve a veselo sa rozprávali, jedli jedlo a popíjali rôzne nápoje. Na pláži sa iný kúpali, alebo sa opaľovali na osuškách. Iný sa len tak prechádzali. Všetko to bolo až moc dokonalé, po tejto realizácií mi to došlo. Na cestu sem som si nespomínal.

Otočil som sa, ale v tom som hneď za chrbtom začul kroky, reflexívne som sa otočil, ale nik tam nebol. Pretrel som si oči, asi sa mi sníva... Ale ten včerajší štípanec svrbí rovnako ako keď som si uvedomil, že ho mám. Poškrabal som sa na pleci a z neba zaznel hlboký hlas: „Vitaj!“ Prečo som to čakal? S nadvihnutým obočím som zdvihol zrak a do oblohy povedal: „Čaves...“ ...hlas znovu prehovoril: „Vari sa ti tu nepáči?“ „Keby viem kde som, možno by som nebol v takom strese.“

Pozeranie sa po oblakoch nemalo žiadny zmysel tak som sa znova pozrel na vôkol, kde všetci očividne ignorovali ako sa rozprávam sám so sebou... Až na to, že teraz som robil niečo fakt divné, tam žiadna zmena nebola. Chvíľku som počkal, a keď hlas mlčal znova som sa dal na odchod. „To nie je východ.“ Iritovane som vydýchol: „Diki... Hlas, ale myslím, že ma to nezastaví.“ Vykročil som z parku a v momente ako som prešiel bránou som bol znova na tom istom mieste. „Ehm... Čo?“ Povedal som si viac pre seba, ale hlas mi odpovedal: „Povedal som ti, že je to iba vstup, nie?“ Pozrel som hore a snažil sa nájsť reproduktor visiaci na jednom zo stromov, alebo lámp. Keďže som bol v mojom pátraní neúspešný, tak som sa spýtal: „A kde je východ?“ „Naozaj tam chceš ísť?“ „Hej, čo by som tu robil?“ „Ja neviem, ale tak máš tu pláž, pivo, ženské, ihrisko...“ „Tiež pravda, ale aj tak by som rád vedel kde som a ako sa z tadeto dostanem, nepripadá mi to tu skutočné.“ „Dobre, ako chceš, tak ti ukážem kde je východ, ale keď sa pritom stratíš bude to potom len na tebe.“ Nepáčilo sa mi ako to znelo, ale tak čo som mal čakať od hlasu z neba? Súhlasil som a vybral sa za hlasom.

Ten mi rozprával o tom ako je tento park jeho záhradou a má rád všetkých v nej... Tak mi to nedalo a spýtal som sa: „A prečo ich tu máš aj proti ich vôli?“ „Nikoho tu takého nemám, ak chceš spýtaj sa, ale potom by si sa asi stratil.“ „A čo ja?“ „Ty už si na ceste preč, takže sa nemáš čoho báť.“ V polovici tej vety sme prišli na okraj ihriska. Pokým predtým hlas sledoval kľukatý chodník, teraz sa pustil priamo cez preliezky a bludiská ktoré pokrývali plochu stredne veľkého bytového domu. Pokým hlas si letel stále vzdušnou čiarou, zo mňa tiekol pot ako som sa snažil držať tempo preskakujúc konštrukcie, lezúc ponad steny a snažiac sa vyhnúť všadeprítomným haldám detí.

V tom som sa ocitol na vrchu jedného plôtika, z ktorého nebolo kam skočiť na ďalší a rozbehnutý som sa natiahol na chodníkoch ktoré sa diagonálne križovali v strede obrovského ihriska. Neviem presne prečo som padol, či už som sa pri odraze podkol, alebo mi niekto chytil nohu, mal som väčší problém. Niekoho som cestou-letom-pádom zrazil...

Dievča sa už zdvíhalo a vyzeralo byť v poriadku, až na účes ktorý to kúpil asi ako jediný... „Sorry...“ Automaticky som sa ospravedlnil a začal som jej zbierať veci, čo mala predtým asi v rukách. Karimatka, nejaký krém, kabelka... Ako som s tým bol založený, spýtal som sa či je v poriadku. Prikývla... Mala na sebe vrch bikín a kraťasy, cez plece prehodenú osušku. Podávajúc jej veci, som sa pozrel smerom za hlasom, ale už som ho nepočul... Miesto toho sa ma pýtala či idem na pláž...

Či už šlo o to, že chcela odniesť veci, alebo som sa jej páčil, bolo mi to jedno. Okrem pekne opálenej pokožky, hnedých vlasov aj očí aj hlas mala príjemný...

A tak som skončil tu, bez možnosti návratu domov. Ale je tu fajn. Dokonca tu je aj schránka na listy... Dopíšem a pôjdem to do nej hodiť.

PS: Neviem ako je to možné, ale na tejto pláži sa necítim tak, že by som od nudy umieral... Aj keď kto vie, možno to písaním začína... A nudou končí.

Alebo aj prečo som už nemal nový blog ani nepamätám

Ležím v posteli.

Steká zo mňa pot.

Nemôžem ani spať.

A posledná myšlienka...

Je o tom aby som sa ráno neprebudil.

Miesto odpočinku práca,

po práci robota a po nej...

Ešte fuška.

A niekto má tú odvahu mi povedať,

že sa flákam...

Ako...

FU JU GAJS!

21. 7. 2012

Všetci dnes žijú...

V zákope zo šedej hliny

kde Styx myje vojenské špiny

pod oblohou z olova

po kolená v blate

a jedine potom

na pitie

Pomaly zožierame samých seba

ako naši priatelia chladnú na zemi nikoho

čakajúc na pohreb súci modernej doby.

Kde vás do zeme zatlačí jačiaca artiléria

a po vašom hrobe pošlapú vaši priatelia

ktorých pochovajú priamo na vás...

Na oboch stranách mladý ľudia bez dôvodu

prelievajú krv iných čo im nikdy nič nespravili

v mene štátov kde sa len narodili a platili dane

teraz platia daň životom čakajúc na signál.

Bez cieľa v pred a na písknutie stiahnuť masky

peklo tak reálne, že sa vás až dotýka.

Kráčame tieňom histórie v mene cudzích ľudí

až príde malý lístok, dostaneme uniformu

pušku a zostane z nás iba kaša

rozomelú nás taký istý ako my

len za to, že niekto povedal...

tá zem je pre nás dôležitá a hodnotnejšia

ako ľudia čo tam žili a či mečom alebo puškou

nikomu nebudeme chýbať, tak isto ako aj oni.

Pretože zobrať tisíce mladých schopných ľudí

s vedomím, že zajtra ich nezostane ani polovica

je pre ľudí vzdialených stovky kilometrov normálne.

Pokým tam nie je niekto z vysoko postavených,

vojna je dobrá

vojna je ekonomická

vojna je biznis...

A nie najväčšia špinavosť našej rasy.

Preto nechávame deti hrať sa na vojakov.

Aby deti tých čo sa hrajú na politikov,

neskôr mali telá čo osadia do zákopov

či už bojových, alebo svojich intríg.

Zo dňa na deň o stodvadsať stupňov.

A nevieme prečo.

Nezabudnite mi povedať ako nie ste ovce.

Topfest - Sobota

 Alebo aj výlet do krajiny kde praží slnko a všetci mali deň pred tým príjemnú zmenu z Godsmacku trápneho na vtipných Lordov.

Ráno: Cesta v pekelnom teple a plných vlakoch a do obeda sme ešte chytili malú ukážku Kabátu pri ladení, čo bol príjemný bonus.

Poobedie: Ako sme tam stáli a čumeli na kabát dali sme sa do reči s chlapíkom ktorý tam čakal na Braňa Mojseja, tak prečo nie, z recesie sme si rovno pozreli aj jeho nebezpečný výkon na playback, ktorý bol už taký očividný, že to až pekné nebolo...

Snežné delo nás mierne osviežilo a hor sa na Harlej ktorý to už začali konečne brať vážne a spravili ako dobrú šou, tak isto aj poriadne zahrali ich najlepšie veci, spolu s mojou osobnou chuťovkou: Pověste ho vejš.

A nastalo ešte väčšie teplo ako pred tým a spolu s ním aj chudobná časť dňa a s radosťou sme ignorovali celé prehypovaná Helenine oči a pozreli sme čo vyčarujú Totální nasazení... Poviem len, že sme sa aspoň najedli a na Bčku prišli Suburban Terorist. Brutal metalový pokus s prvkami death, ktorý bol ale tak príšerne jednoliaty, že až uspávali, tak sme na to maximálne srali a šli radšej poobzerať areál... Dostali sme otravné píšťalky od OMV a pozreli si závody v driftovaní (cez plot). Po návrate začali hrať Before the Zero Day, čo bol čistokrvný punk-gay-rock... takže zase nič a Zuzanu Smatanovú mi ani nepripomínajte...

The Paranoid, ktorý sa stále nevedia nabažiť krátkeho komerčného úspechu sme tiež s radosťou odignorovali a šli sme na pivo...

Začiatkom večera: Prišli na veľkú scénu Bauchklang, ktorý podobne ako moje obľúbené Van Canto nepoužívajú nástroje, dokonca nemajú ani bubeníka, ale znejú ako keby majú všetko čo majú mať. Hrali v podstate elektronickú muziku ale na takej úrovni aká sa len tak nevidí... Takže títo rakušáci boli prvým príjemným prekvapením Topfestu.

A keďže čas ešte nebol tam kde mal byť pobudli sme pri veľkej scéne a dobre sa zasmiali na Tlstom prasati a jeho skupinke IMT Smile... Treba uznať, že keď tam vytešený tancoval, tak to bol smiech ako sa patrí, takže nemôžem sa sťažovať... Prižom ich pomocný perkusonista v ružovej polokošeli bol tiež minimálne úsmevný...

A odbilo 18:30 a došiel ČAD. Tieto dve Hovädá aj s Hovädicou rozpeckovali tak poriadny punkoidný metal ako sa patrí a tak brutálnu pogovačku že už na celý deň som aj s kamošom bol vypogovaný... Ak chcete vedieť čo ČAD znamená, odporúčam ísť na koncert, možno to aj vám povedia. S týmto predstavením sa zapísali na 3tie miesto v TOP skupinkách čo došli na Topfest v sobotu.

Po ČADe došlo vodné delo a hasičské auto a ako na potvoru začalo zachádzať slnko... Spolu s ním však prišlo aj Dvojhodinové čakanie na Nightwish a postupná výmena vody za pot, ale kompletne... Do nitky premočené topánky od potu som ešte v živote nemal.

Pri čakaní vedľa hrala nejaká Aneta Langerová a tak ako vždy bola o ničom a nikoho nezaujímala... Keďže všetci čakali na Nightwish.

V dave sme stretli Timemastera ktorý starostlivo odmerával každú minutu do začatia koncertu, historického šermiara ktorého najväčšou radosťou bolo, že nemusel mať na sebe zbroj ale aj slovenskú disco metalovú skupinku ktorá nemá ani názov ani neexistuje, ale aspoň sme si spievali veci od Tenacious D a tak podobne... Kohútik Jarabí...

Až na nás padol večer. Prvý prišiel na scénu požiarny zbor a skontroloval pyrotechniku...

A potom došli Nightwish... Ohňová šou, Anetka spievala svoje veci ktoré boli super, hlavne dosku Imaginarium sa mi zdá, ale čo dali aj staré veci, tak boli aj bez Tarje a jej špecifického hlasu upravené aby aj Anet sedeli a bol to taký koncert ako sa patrí... Odchádzali sme do nitky prepotený, smradľavý a zničený... Paráda. Číslo 1. v TOP predstaveniach... Jednoznačne.

Čaj a odpočinok.

Došli sme pozrieť aj na Kabát, ktorý mal tiež pekne spravenú scénu, ale tak klasický Kabát a každý vie, že v sobotu bolo na kabáty moc teplo.

Príjemným prekvapením boli na Bčku Brainscan. Neuveriteľne energetický brutal metal, ktorý mám problém aj definovať. Prvky od Kreatoru a aj mnohých iných skvelých vecí v dosť modernom prevedením v odeve čistej brutality. Aj s 15 minutovým prídavkom, môžem povedať, že Kabátov na veľkej scéne chalani schovali do vačku.

Polnoc. Čas na ktorý sa čakalo a prišiel na Bčko zlatý klinec programu, ktorý pokojne mohol byť aj na Ačku, kde boli už len hovadiny (Slobodná európa a nejaký Wadda)... Skupinka ktorá je spolu s ČADom to najlepšie čo doma máme. Art. Hudobná formácia hrajúca na Elekrické violomčelo, klávesy, basgitaru a bubny... Taká naša domáca a omnoho živšia Apoccalyptica. Chalani sa síce pol hodiny po Brainscane prelaďovali ale koncert čo dali stál za to. Neskutočne dávali veci z prvého albumu a aj z druhého ktorý ešte nevyšiel ale človek nemôže byť nenásytný... A musím na neho ešte počkať. Tak či onak im právom patrí 2. miesto v TOP of Topfest

Keďže sme stan nemali, tak sme šli štýlom party all night, ktorý sa ale zmenil na kapríme v čajovni do rána a pešo sa ide na vlak, kde sa potom chrápe na staniciach a vo vlakoch hobo-style.

V kocke:

• oplatilo sa ísť len v sobotu na Topfest?
  • Áno

• okrem ľudí, atmosfére a pivu sa oplatilo ísť aj kvôli skupinám v tomto poradí:
  • Nightwish
  • Art
  • ČAD
  • Brainscan
  • Kabát
  • Bauchklang/Harlej
  • a možno aj zasmiať sa na IMT Smile alebo Braňovi ktorý bol zas na Hard...

• pôjdem aj znova?
  • Uvidí sa podľa skupín čo prídu na budúci rok.