Bosými nohami

 Bola nádherná, no studená noc. Celý večer padal jemný sneh a až teraz sa mračná rozostúpili a mesiac začal osvetľovať čistinky a cesty. Dievča kráčalo bosými nohami cez mrazivý sneh. Jednotlivé kryštáliky sa jej zabodávali do nôh ako keby kráčala po koberci z ihiel. Jediné čo jej okrem nadávok krúžilo v hlave bolo, že ako mohla byť taká hlúpa a v neskorej jeseni na boso ujsť z domu do lesa.

Dych sa jej zhmotňoval pred očami a vietor jej omotával vlasy a šaty okolo tela. So založenými rukami kráčala najkratšou cestou domov. Vedela, že dostane od mamy po hube. Ako aj to, že sa za pár dní znova pohádajú. Ale bolo to lepšie ako zmrznúť na smrť v lese. Nezniesla predstavu toho ako jej nevládne telo trhajú na kusy divé zvieratá a mráz jej začal zaliezať ešte viac pod nechty.

Vyšla na čistinku a uvidela pred sebou medzi stromami svetlá. Cestu poznala a nemohla byť ešte pri dedine. Na chvíľu zastala. Pocit v žalúdku mala ako pred zvracaním. Zima však bola neodbytná a tak si dýchla teplý vzduch do rúk. Po chrbte jej začal stekať pot, ktorý zmaril jej úsilie sa nepremočiť a neprechladnúť.

Potrebovala ešte niekoľko nádychov aby nabrala odvahu a presvedčila sa, že iba zle určila čas a vidí pomedzi stromy svetlá domova. Ukladala nohy opatrne jednu pred druhú aby sa nepotkla o kamene, ktoré vykúkali z jemného snehu. No neprišla však ani do polovice čistinky, keď si uvedomila, že tie svetlá sa hýbu.

Neboli už len pred ňou, ale aj v pravo, aj vľavo a zdalo sa jej, že kútikom oka občas zahliadla ako sa spomedzi stromov vynárajú ďalšie. Rukami si pevne objala svoje lakte a snažila sa potlačiť nutkanie otočiť sa. Nevydržala to však a obzrela sa. Boli aj tam.

Približovali sa.

Mala chuť vykríknuť.

No v tom jej niekto položil ruku na plece. Z jej hrdla sa vydralo však iba zhíknutie. Strhla sa a zahnala rukou. Tú jej však schmatla iná, väčšia a mocnejšia. Nevidela mužovi do tváre a jeho stisk bol taký pevný, že mala pocit, že sa jej ruka každú chvíľu zlomí.

Nadýchla sa, že ide vykríknuť, no v zápätí mala na ústach jeho druhú ruku. Cítila ako sa jej tela zmocňuje panika. Zreničky sa jej rozšírili a pohľad jej zmeravel na symbole červeného vtáka vyšitého na habite muža ktorú ju držal. Cítila jeho po syre páchnuci dych a v tom ju pohltila temnota.

Niečo jej prehodili cez hlavu, no nepúšťali ju. Cítila ako prešla z rúk do rúk. A ako ju vedú lesom. Nohy sa jej otĺkali o kamene a driapali o popadané drevo. Vo vreci sa jej zle dýchalo a po chvíľke pochodu už nepočula nič iba svoj dych a pulz vlastného srdca, ktoré bilo ako o preteky. V hlave jej vírili myšlienky na smrť, na boha a ešte horšie na to všetko čo s ňou budú pred tým robiť...

Kričať nemalo cenu, v lese by ju aj tak nikto nepočul a aj tak by proti nim sám toho moc nezmohol.

Naraz zastali. Začali z nej strhávať oblečenie a vyzliekať ju donaha. A to jej ani ten prekliaty sakel nedali dole z hlavy. Cítila sa hrozne a už nedokázala dlhšie premáhať slzy.

V momente ako sa jej prvá slza skotúľala na kútik pier, pocítila šklbnutie, ktoré jej až trhlo hlavou a znovu uvidela svet okolo seba. Značne rozmazaný cez slzy.

Počula hlas muža. Pýtal sa, či urobí ako jej povie. Prikývla.

Mala vystúpiť na drevené pódium a kráčať k vatre, ktorá za ním horela...

Prikývla, zdvihla pohľad pomaly kráčala.

Na pódiu už stál ten s vtáčikom na habite. Počula ho hovoriť: „Volám ťa R'lyen! Príď, zober si to to telo, ktoré ti tu dávame. A vráť nám tú ktorú chceme, Abigail, náš nástroj pomsty a jej právoplatný nárok na nový život!“ Museli ju prekliať, nedokázala prestať pozerať do ohňa, nedokázala prestať kráčať k vatre. Počula však, ako pokračuje: „Čas sa naplnil. Bratia kto bude prvý... Áno, náš mladý brat v čiernej kapucni, konaj svoju povinnosť.“

Niekto jej skrížil cestu k ohňu a zaboril jej striebornú dýku do brucha.

Nechal ju tam a cítila ako sa rúti k zemi. Však jej vnímanie prešlo až pod zem. Tam videla ako sama leží v strede čistinky kde bola ešte pred chvíľou vatra, ktorá ju tak lákala... Namiesto toho, namiesto stromov, všade bol dym, ako keď sfúknete sviecu a stúpa k oblohe. Pred ňou stála postava dievčaťa s čiernymi vlasmi a prepadnutými očami.

„Ja som Abigail... a ty sa už netráp.“ Povedal duch. Uchopil rukoväť dýky a vytiahol ju. Utrel krv do svojich šedastých prstov a potrel si s ňou pery. Dievča si chytilo deravý bok, no tok krvi sa nespomaľoval. Duch pokračoval pomaly k nej a hovoril: „Tak ako teba zabila dýka, ja zoberiem tvoje telo a spravím z neho nástroj pomsty.“

Duch Abigail strčil studené prsty do horúcej rany po dýke a dievča zostalo úplne samo. Pohltené v temnote duše, ktorá ovládla jej mladé telo.

Hviezdna noc

 Za oknom bola tma. V meste práve zhasli všetky plynové lampy a len v jeho izbe sa mihotalo svetlo lampáša. Písal na papier guľôčkovým perom. V skutku vynález modernej doby. Zavrel ho a opatrne položil jeho keramickú formu na stôl. Nevedel ani ako v skutočnosti to pero funguje, bolo to jeho prvé a bolo príliš drahé na to aby sa prinútil ho rozobrať.


K tomu to ešte aj bol dar od jeho sľúbenice. Bol to už mesiac čo mal Marianu pred očami. Každý deň, každú noc, večer a aj ráno. Jej čierne vlasy, bledú pokožku a modré oči. Ako sa bezvládne hompáľajú na vetve stromu v jej záhrade. Mala na sebe tie biele šaty čo jej daroval pri návrate z vojny a biely korzet po babke. Presne to čo mala na sebe dňa keď sa prvý krát milovali. Pod jej nohami ležala na zemi stolička. Ako k nej pribehol a v márnom pokuse o záchranu ju inštinktívne zdrapil... Sa jej vyhodila sánka, zaklonila hlava a jej mŕtvola sa mu zosunula k nohám... Nechávajúc len človeka a slučku v úplnom šoku.


Dnes bol znova nov, znova ani mráčka a iba hviezdy svietili nad dosahom ľudí. Andrej vytiahol zo zásuvky revolver francúzskej výroby. Zhasol lampáš a priložil si ho ku kolenu. Túžil cítiť bolesť. Mariana nenechala za sebou žiadny odkaz. Jej posledný dopis bol iba o tom, že kedy ju má prísť navštíviť... Od kňaza sa pred tým ako ju odmietol pochovať dozvedel, že trpela zvláštnymi depresiami od kedy jej museli domov volať lekára. Lekár Andrejovi potom povedal všetko o potrate. Ten sa udial deň po tom ako odoslala list.


Andrejova ruka sa ani nepohla. Studená hlaveň čiernej pištole sa mu opierala o koleno. Chvíľu uvažoval o tom ako by to mal spraviť. Chladne a bez toho aby vôbec uvažoval ako sa danému aktu vyhnúť. Položil zbraň ešte na chvíľu na stôl.


Stiahol si obrúčku a nasadil ju na hlaveň revolveru. Poeticko-melodramatické a predsa bez slova. Ak ju má ešte niekedy stretnúť, mal by ísť do pekla. Trpieť sa neoplatí aj keď teraz po inom netúžil... Ešte by to zhodili na poruchu zbrane. Je iba jediný spôsob ako na to.



Priložil si hlaveň na koreň nosa a potichu povedal sám pre seba: „Pane Bože, stoj pri mne.“ Dorovnal mieridlá podľa svojho nosa. Potiahol spúšť. Vymaľoval so svojím mozgom steny a zobudil susedov.

Mortis

Prichádza koniec tohto sveta

aj keď je ďaleko od konca leta.

Prišla smrť a vzala ďalších,

tento raz si vybrala z našich.

Všetci raz pominieme,

tak ako letná láska.

Na konci vždy zhynieme,

no srdce v tom procese praská.

Jediný pretrvá zápal v ľudskej duši.

Dávno potom čo hlas nepočujú uši,

stále držíme milých blízko k telu,

je to však ako objať zúrivú včelu.

Ublížiť sebe a aj tým druhým.

Všetko raz končí ako aj Rím,

túžiť byť spolu a hľadať s kým,

všetci tu pomrieme zmier sa s tým.

Duša

Ľudia, kto z vás chce uchopiť svoju dušu?
Vziať ju medzi prsty ako kus chlebu?
Rozlomiť ju a vidieť ako sa trhá a popri tom vyteká ako vajce zo svojej škrupiny...
Ružový bielok lepiaci sa na prsty a v krvavom žĺtku,
ukrytá postava, ego a tvár samotného majiteľa...
pozrieť sa samému sebe do očí,
zobrať zbytky a prehltnúť ich.


Vediac svoje slabosti, nepoznať limit síl
a tak čeliť svetu...
Unavený padnúť na kolená a zosunúť sa na tvár....
Bez nádeje, bez toho aby sme čakali zázrak


No napriek osudu prísť na to,
že stačí žena ktorá vás chytí, pohladí a nechá vás zložiť si hlavu na jej kolená.
Nemusí ísť o nič iného než formalitu...

A predsa je ten moment pre vás spásou.

Biding of Isaac: Wrath of the Lamb

+ množstvo enemákov a itemov
+ random generated dungeon
+ náročnosť
+ možnosti kombinácií
+ inšpirácia Bibliou
+ tabletky majú vždy iný účinok

- málo hudby
- možnosť generácie ktorá neumožňuje hru prejsť

Malá hra s veľkým obsahom a veľkou mierou nechutností. Je to indie titul vyslovene pre chuťovkárov, pri ktorého hraní si asi neraz poviete, že tá Isacova mama mala pravdu, keď sa ho rozhodla na základe Božieho vnuknutia zabiť... Hlavne ak sa vám podarí tak zmutovať, že nebudete vedieť ani ako ste pôvodne vyzerali... Celkovo ide o dungeon crawler, ktorý preberá bojový štýl zo starých Zelda titulov a poriadne vám dá zabrať, pokým ho prejdete... A čo potom? No predsa ideme znova, do rozšírených levelov, odomykať postavy, alebo už len pre to, aby ste si užli ďalšiu náhodnú kombináciu power upov, alebo power downov.

Esencia

 Viem, že nikto nie je dokonalý, život nie je na papieri, logika neplatí pri medziľudských vzťahoch ak sú pozitívne, ublížiť môžeme aj slovami a to, že nič sa nedá vrátiť.


Pokým vychádzame z týchto predpokladov zistíme, že človek nemá problém uzatvoriť zmluvu/vzťah aj napriek tomu, že je pre neho/ju po všetkých stránkach nevhodná. Nejde iba o situáciu. Ide o povahy. A najhoršie na tom je, že ešte aj budeme mať pocit, že je nám dobre.


Budeme klamaný do očí niekým za koho by sme položili život, obetovali svoj čas, priateľov, dokonca možno aj rodinu... Len za ďalší krok na ceste do záhuby/nešťastia.


A potom si uvážme niekoho ako som ja. Vyzerám nahnevane už len keď som vážny/zamyslený. Trpím mnohými syndrómami či už telesnými, alebo skôr duševnými. Taký čo mi najviac píli nervy bude asi neschopnosť cítiť pocit uspokojenia potom ako niečo dosiahnem... Bez ohľadu na to aké to bolo náročné. V skratke, človek akého by som potreboval po svojom boku to nazvime by mala byť osoba, ktorá mi dokáže zlepšiť náladu bez silených záležitostí, omamných látok a tak podobne.


Ergo potrebujem povahovo obrátenú osobu, ktorá ale bude špongia, nie kameň. Čo viem ponúknuť za oplátku sám neviem povedať. Tak isto ako neviem ani definovať všetky vlastnosti čo hľadám v človeku...


A už robím to čo som nechcel... Chcel som to iba zhrnúť v skratke: Človek v skutočnosti nepotrebuje dokonalého partnera... Ale niekoho pre koho by bol ochotný trpieť, len za základe sebeckého uspokojenia na základe pocitového rozpoloženia... A jediný kto môže zabrániť tejto potencionálne masívnej chybe je človek/partner/ka samotný.



V prípade, že premýšľate o lepších veciach po pár pivách... Ozvite sa.

My Little Pony: Equestria Girls - dojmy

Recenzia obsahuje spoilery týkajúce sa seriálu MLP:FIM.

Kde začať pri tomto obávanom filme? Asi na konci a pokračovať tým čo bolo dávno pred ním... Film je spin-offom zo série Friendship is Magic vytvorenej Lauren Faustovou, ktorá má na svedomí aj iné svetoznáme animáky (Dexters Laboratory, Powerpuff Girls, Fosters Home for Imaginary Friends, alebo aj Samurai Jack). Film zostal verný seriálu v tom, že si zachoval svoje základné kamene: Prepracovanosť postáv, jednoduchá pointa, jednoducho funkčný a oku lahodiaci farebný vizuál, príjemný hrejivý pocit potom ako dopozeráte.


Kde však nastávajú problémy sú inovácie a to, že či bude starý humor fungovať aj v novom prostredí. Dej je v podstate jednoduchý a nadväzuje presne na mieste kde skončila tretia séria seriálu. Princezná Twilight cestuje do Crystal Empire aby sa podrobila testom a školeniam príslušným jej novému statusu. Je celá nesvoja, ale je odhodlaná... Avšak počas spánku jej je ukradnutá koruna a element harmónie... Čím sa dostávame k prvej muche, ktorá je síce pointou príbehu, mení svet tak nevhodným spôsobom... V skrakte: Equestria je zrazu nejaká Stredná škola na americký štýl... A jediný spôsob ako získať späť korunku s elementom harmónie je vyhrať súťaž o kráľovnú/princeznú školského bálu.


Na druhú stranu zas treba uznať, že to je prvý „teen age bullshit“ film v ktorom má hlavná hrdinka reálny dôvod stať sa touto princeznou, aj keď ide o silno rozprávkový dôvod, že je princezná z inej dimenzie... Kde je alicornom (kombinácia pegasa a jednorožca) a princeznou... Áno, je to také zlé ako to znie, ale otvára to možnosti pre mnoho vtipov, ktoré budú mať úspech skôr u mladšieho publika, ktoré sa teší do školy.


Celkovo je film však oddychovka plná inside jokeov, ktoré nebudem prezrádzať... Na môj vkus je tam až priveľa pesničiek, ale sú tak pozitívne, že im to odpustíte... Viem, že sa stále točím okolo definície, ale dalo by sa o filme povedať, že je to ten typický letný film pre ženské čo túžia svojich chalanov týrať presladenými hlúposťami... Ale oproti tomu je to menšie zlo už len vďaka postavám z MLP:FiM.


Takže čo môžete od filmu čakať? V skratke: Jednoduchú zápletku, uponáhľaný dej, poníky v ľudskej podobe, veľmi ľahkú crush story, Mágiu priateľstva a pravdaže finále s časticovými kanónmi.
Čo od filmu nečakajte, je jednoduché: komplexný dej s mnohými zvratmi, metalovú muziku, záporáka na úrovni Discorda, smutný koniec, zníženie počtu podivínov v radách bronies... dokonca ani to, že nikomu neprekážalo, že Twilight sa 3 dni nesprchovala a nemala ani žiadne peniaze...



Ale tak ak nie ste filmový fajnšmeker, tak by ste to mali zvládnuť bez ujmy na zdraví :)